“A reader lives a thousand lives before he dies. The man who never reads lives only one.”
― George R.R. Martin

nedeľa, 23. apríla 2017

Keď si myslíš, že si spisovateľ #7




13.4.2017
Takže už asi dva týždne editujem. Napísala som si hlavné úlohy, teda o čo musím príbeh obohatiť, a čo potrebujem zmeniť, aby to dávalo zmysel. Je toho fakt dosť veľa, pretože, keď som to začala písať, tak som nemala domyslený úplne celý príbeh.
Napríklad potrebujem rozviť vzťah medzi dvomi postavami, tiež musím pridať kapitoly z iného pohľadu, zbaviť sa niekoľkých navyše postáv, pridať nejaký ten foreshadowing, atď atď.
Uvedomila som si, že to vôbec nie je jednoduché, lebo niektoré pasáže som fakt skvelo napísala, hlavne prvé tri kapitoly boli skvelé a opravovala som len drobnosti, ale potom prídu také tie stredné pasáže, kde som nemala, čo písať a tak, preto boli otrasné a doslova som musela prepisovať celé odseky, aby to znelo lepšie.
Ale mojím hlavným cieľom je to skrátiť. LENŽE! Viete aké je to ťažké? Aj keď chcem niečo vymazať a viem, že mi to netreba, tak to skrátim a šupnem do predošlej kapitoly, lenže potom pridám celú jednu kapitolu, ktorá mi knihu ešte predĺži. Začala som s nejakými 595 stranami a po 12 kapitolách mám 593. Veľmi som to teda neskrátila, čo vám poviem. Tiež som napísala takú scénu jednu, ktorá sa mi neskutočne páči a nehodlám ju vymazať, pretože som si vďaka nej zamilovala tie zlé postavy a chcem, aby aj čitateľ ich miloval (a zároveň nenávidel :D). Proste chcem im vytvoriť nejaké životy mimo príbehu, aby to nebol len zloduch, ktorý robí zloduchoviny, lebo je zloduch.
Posledné dva dni sa mi rozhodol office, že nebude fungovať, tak som nemohla opravovať a normálne som dostala depku, že nemôžem opravovať a úplne zle som sa kvôli tomu cítila. Previnilo dokonca. Dnes som ho preinštalovala a hurá hurá ide!
Včera som kvôli tomu, že mi nešiel office na notebooku zapla počítač odhodlaná, že idem opravovať a viete, čo som nakoniec urobila? Napísala štvorstranovú romantickú scénu, ktorá v tejto knihe ani nebude, jedine ak by sa mi to podarilo vydať, tak až v druhom diely. Je fakt krásna, musím sa pochváliť, že sa mi podarila, ale zároveň mám chuť si trhať vlasy, lebo... no lebo to môže byť až v ďalšej knihe haha. 
Predvčerom som sa dokonca dostala do štádia, že svoj príbeh nenávidím, je to hovadina a nikto to nevydá. Normálne som ležala v posteli a úplne sa užierala vlastnými myšlienkami, že na čo to vlastne píšem, aj tak to nikto nevydá, je to otrasné, nič nedáva zmysel, je to príliš prekombinované, je tam samé klišé, nenávidím to.
Tieto návaly hystérie ma naozaj prestávajú baviť.

utorok, 18. apríla 2017

Na dvore z tŕňov a ruží || Instagram Challenge

Hádajte, čo vychádza už koncom tohto mesiaca! No predsa Na dvore z tŕňov a ruží! A keďže je to jedna z mojich najobľúbenejších kníh, nemohla som si odpustiť neurobiť nejaký projekt alebo vás aspoň oboznámiť s tým, že táto kráska vychádza a vydáva ju Slovart.
Neviete, čo je to za knihu? Tak si prečítajte anotáciu:
Keď devätnásťročná lovkyňa Feyre zabije v lese vlka, na prah jej domu dorazí nebezpečný netvor, ktorý sa dožaduje odplaty. Feyre sa razom ocitá uprostred zákernej čarovnej krajiny, ktorú pozná len z rozprávok a legiend. Až tam zistí, že jej uchvatiteľ nie je žiadny netvor, ale príslušník rasy smrteľne nebezpečných a nesmrteľných férov, ktorí kedysi vládli celému svetu. A volá sa Tamlin. Na jeho panstve si postupne uvedomuje, že ľadová nevraživosť, ktorú k nemu pociťovala, sa premieňa na spaľujúcu vášeň, čo pohlcuje všetky klamstvá a výstrahy o prekrásnom, no nebezpečnom svete férov. Férsku krajinu však zahaľuje prastarý zlovestný tieň. Feyre musí objaviť spôsob, ako ho zastaviť... inak má na svedomí Tamlina a celú férsku rasu.

Kniha vychádza už 27.4. a naozaj sa máte na čo tešiť.
Ak stále nieste presvedčení o tom či si ju prečítať, tak určite zavítajte na blogy World of Books a Never Trust a Duck, kde Naty a Maggie robia projekt, aby vám knihu predstavili, sú tam dôvody, prečo si ju prečítať a tiež aj názory čitateľov (aj moja maličkosť, ktorá rozpráva len o sexi chlapoch :D).
Taktiež si môžete prečítať moju RECENZIU.

Ale teraz k pointe článku. S Adi z blogu caroknih (šup šup dať jej sledovanie :D) sme si pre vás pripravili instagramovú challenge, ktorej témy sa nesú v duchu Na dvore z tŕňov a ruží.
Challenge bude trvať 7 dní, teda od 21.4. do 27.4., aby končila presne v deň vydania. Ak máte bookstagram, tak už možno aj viete, ako to funguje. Každý deň pridáte fotku na určenú tému, nezabudnite na hashtag #tyzdensdvorom (viete aká zábava to bola vyberať hashtag? Hlavne, keď Adi navrhla #huránadvor :D) a my s Adi potom vyberieme zopár ľudí, ktorých fotky uverejníme na našich bookstagramoch.
Na konci vás bude čakať aj súťaž o knihu/y (a možno aj niečo viac), v ktorej dáme šancu aj tým, ktorí instagram nemajú, takže sa budú môcť zapojiť cez naše blogy.
A aké sú témy?
Dúfam, že vás challenge zaujala a zapojíte sa :)
Nezabudnite sledovať môj a Adin instagram.


streda, 12. apríla 2017

Issue 21: Bookstagram

Za poslednú dobu sa bookstagram stal taký populárny, že kým na začiatku som nevedela koho sledovať, teraz neviem prestať dávať každému sledovanie. Všimli ste si aj vy, ako sa to odrazu rozrástlo? Kedysi som na svoj bookstagram ani poriadne nechodila a pridala som tam fotku raz za dva týždne, pretože môj osobný Instagram ma bavil oveľa viac. Teraz je to úplne naopak. Naozaj ma baví vyberať knihy, ktoré odfotiť a trápiť sa tým, ako ich poukladať, aby to vyzeralo dobre, čo k tomu dať a podobne. To nebolo ironicky. Fakt ma to baví aranžovať. 
Ale stalo sa mi už niekoľkokrát, že som nemala absolútne žiadnu inšpiráciu a pridala som také fotky, ktoré som potom neskôr aj vymazala. Inšpiráciu získavam prehľadávaním podobných bookstagramov ako mám ja a musím sa priznať, že tá nové funkcia Instagramu, že si môžete ukladať tie fotky, je veľmi skvelá, keď nájdete nejakú fotku, ktorá sa vám páči a chcete vyskúšať niečo podobne.
V podstate som týmto článkom len chcela predstaviť niekoľko skvelých slovenských a českých booktuberov, ktorých sledujem a milujem (pravdepodobne urobím aj ďalší so zahraničnými boktubermi a ešte jeden s viac slovenskými a českými). Ale musím povedať, že úžasných bookstagramov je tak veľa, že som si istá, že existujú aj lepšie, ale toto je môj osobný výber. Každý má predsa rád niečo iné. Niekomu sa páčia posty s kopou vecičiek, farebné s rovnako farebným pozadím, ja mám skôr rada niečo minimalistické, aj keď nájdu sa výnimky.

Ale urobím reklamu aj sebe, pretože prečo nie :D
Bookstagram mám už cez tri roky (:O - nie žeby 490 sledovateľov bolo málo, ale na 3 roky sa mi to zdá byť málo :D). Na rozdiel od ostatných skvelých bookstagramerov, ja fotím len mobilom, pretože nemám dobrý fotoaparát, a je to jednoduchšie urobiť rovno z mobilu. Taktiež takmer nikdy nefotím dopredu. Každá jedna fotka, ktorú pridám, bola urobená tak desať minút predtým. Neviem, ako ostatní upravujú fotky, ale ja využívam len VSCO a Instagram. Mám presne jeden efekt, ktorý pridám a potom sa už len hrám s jasom, tieňmi, svetlými tónmi a zostrením.
To je celý môj proces. Nič viac. Som síce smutná, že nemám lepší foťák, pretože by tie fotky jednoznačne vyzerali lepšie, ale aj tak sa mi to páči. Fakt ma to baví fotiť knihy a nútiť ľudí, aby si ich kúpili, pretože prvé, čo vás na knihe zaujme je práve obálka a instagram je len o tom. O krásnych obálkach.

utorok, 11. apríla 2017

RC: Jay Asher - Mŕtve dievča neklame

Originálny názov: Thirteen Reasons Why
Autor: Jay Asher
Dátum vydania: sk 3/2017, eng 10/2007
Vydavateľstvo: Slovart
Počet strán: 240
Hodnotenie GR: 4,05

Fun  2/5
Love  2/5
Boyfriend  -/5
Tears  2/5

Anotácia: 
Clay Jensen objaví jedného dňa pred domom zvláštnu škatuľu s niekoľkými magnetofónovými páskami. Nahrala ich Hannah Bakerová – spolužiačka, do ktorej bol buchnutý. No Hannah pred dvoma týždňami spáchala samovraždu. Jej hlas na magnetofónových páskach mu prezradí, že existuje trinásť dôvodov, prečo sa rozhodla pre ten strašný čin. Clay je jeden z nich. A keď si ju vypočuje, zistí prečo. Clay strávi noc s Hannahiným hlasom v ušiach, nasleduje jej slová po celom meste a postupne odkrýva najhlbšie tajomstvá a bolesť dospievajúceho dievčaťa.

streda, 5. apríla 2017

Vykecávačky: 13 Reasons Why (NETFLIX)

Dnes som dopozerala 13 Reasons Why a tento seriál vás úplne zruinuje. V skutočnosti toho mám na tento týždeň do školy fakt veľa a ja namiesto toho, aby som to robila, tak som závislačila na tomto skvelom seriály, ktorý by ste si mali všetci pozrieť... ale samozrejme hneď po tom, čo si prečítate knihu, pretože ja som tak urobila, a hoc je to fakt neskutočne návykové a napínavé, ak neviete, čo sa vlastne stalo, pokazilo mi to teraz knihu, keďže už viem všetky tajomstvá. Najradšej by som bola, ak by som si mohla vymazať pamäť o seriály a s čistou hlavou sa vrhla na knihu, ale to sa už nedá. Neľutujem to však až tak veľmi, pretože bol seriál dokonalý a dala som mu hneď 9/10. 
Ak neviete o čo ide, tak vám v skrate poviem obsah. Hannah sa rozhodla zabiť. Predtým, než to však urobila, nahrala niekoľko kaziet, na ktorých vysvetlila, prečo to vlastne urobila, a kto každý je za to zodpovedný. A počas celého seriálu máme možnosť sledovať Claya Jensena a jeho cestu kazetami, ktoré sa k nemu akosi dostali.

Začnime s hercami, ktorí sú úplne skvelí a rôznorodí, čo ma dostalo najviac. Máte tam chudobných, bohatých, takých, ktorí majú finančné problémy, rozvedených, drogovo závislých, alkoholikov, černochov, aziatov, gayov, potetovaných, prefarbených... jednoducho je tam všetko. Po prvýkrát som v niečom americkom videla, že sa neboja natočiť niečo také temné a skazené bez toho, že by to posypali cukrom ako to býva bežne. Viete, keď máte všetky tie teen filmy a seriály, kde herci vyzerajú tak 5x staršie, než na vek, ktorí hrajú, kde najtvrdším alkoholom je pivo, všetci nosia dokonalé značkové oblečenie a žienky majú krásne natočené vlásky a vyzerajú skrátka dokonalo.
Nič také tu nenájdete. Tento seriál je natočený neskutočne reálne. Herci fakt vyzerajú, že sú stredoškoláci a až na pár momentov hrali neskutočne dobre na to, že takmer každý jeden bol pre mňa úplne neznámy. Fakt urobili super, že nevybrali tie obohrané tváre, ale konečne nejaké nové.
Celkovo to bolo natočené skvelo, mali úžasných režisérov, hlavne pri prvých častiach som úplne milovala tú hru s kamerou. Skvelé boli aj soundtracky a celkové spracovanie, to ako sa so svojim publikom vyhrali. Strašne veľa krát tam bolo také niečo, že vám ukázali čosi a potom vás naschvál nechali čakať až niekam do konca, kým to celé odhalili. Na takomto princípe vlastne funguje celý seriál, že to strihajú tak, až si neuvedomujete, čo vidíte, myslíte si niečo iné a potom zistíte, že všetko je inak. Páčil sa mi aj scenár, ktorý bol taký všelijaký. Skvelý, ale všelijaký. Raz som sa hanbila za postavy, potom som si trieskala hlavu o notebook, prečo to povedali, potom som sa smiala nad absurdnosťou a nad tým, aké je to zlaté a nakoniec som bola úplne hotová z tých krásnych myšlienok. Scenár u mňa jednoznačne vyhral!

nedeľa, 2. apríla 2017

I MESSED UP book tag

Akurát si dávam re-reading Harryho Pottera, takže nemám aké recenzie pridávať a fakt sa snažím vymyslieť nejaký zaujímavý článok, ani neviete koľko som ich už načrtla, ale vždy v polke skončím, pretože potrebujem viac času a ešte viac kníh si prečítať, tak to nakoniec dám len do konceptov.
Takže som sa po dlhom čase rozhodla urobiť nejaký TAG, ktorý sa mi aj zdal byť aj zaujímavý. Vymyslela ho Chami z ReadLikeWildFire (ak ju ešte nesledujete, ta by ste mali začať, lebo je super!)

---

1. Postava, ktorej opis ste zle prečítali a celý čas si ju predstavovali úplne inak

Ani nie že úplne inak, pretože vo väčšine prípadov je to celkom dobre popísané alebo ak nie je, tak si tie postavy ani nepredstavujem, ale skôr len také drobnosti. Celaenu som si napríklad predstavovala s úplne bielymi vlasmi ako má na obálke, ale v skutočnosti ich má jednoducho obyčajné blond. Inej zo Six of Crows síce znela tak exoticky, ja som ju však videla ako také malé útle dievča s bielou pokožkou a nie Indku. Napríklad aj pri Zárezoch smrti som si najprv predstavovala Cyru ako belošku s bielymi vlasmi, keďže takto vyzeral aj jej brat, keď som však videla tie fan arty a zistila, že je černoška, bola som dosť prekvapená, čo vám poviem.

2. Meno postavy, ktoré ste celý čas vyslovovali zle

Neviem ako vy, ale jak keď čítam, tak tie mená, ak sú nejaké fantasy povymýšľané, čítam tak, ako sa píšu, aj keď ich poväčšine viem vysloviť, ale nejako môj mozog počas čítania nezaznamenáva správnu výslovnosť. Páči sa mi, aký majú anglicky hovoriaci čitatelia problém s menom Rhysand, čo je podľa mňa pre nás dosť jednoduché vysloviť, ale napríklad taká FEYRE! Panebože, keď som jej meno prečítala prvýkrát, vôbec mi nenapadlo, že sa to môže čítať FEJRAH a úplne som na to pozerala či si zo mňa robí Sarah srandu. Veď toto nie je meno, to sú len random písmenka pokope. Ale nakoniec som tomu prišla na chuť. Aelin Ghalalalala neviem absolútne vôbec vysloviť, pretože si to priezvisko neviem ani zapamätať, nie to ho ešte napísať. "Chaol" napríklad NIKDY nevyslovím ako Kejol, ale stále to bude Chaol, ale viete, čo bol pre mňa najväčší šok? Akurát som čítala Winter a z nejakého dôvodu som si pustila úryvok z audioknihy na GoodReads. A je tam akurát pasáž s Jacinom, ktorého som si celý čas v hlave vyslovovala ako Jácin. Jop. Presne takto. Keď sa nad tým zamyslím, je jasné, že sa takto nevyslovuje, ale, ako som už napísala, počas čítania nejako nemyslím. A keď v tej audioknihe povedali DŽEJSIN, som to musela stopnúť, pretože som neverila vlastným ušiam. Ak mám byť úprimná... Jácin sa mi páči viac :D A čo tak, keď si niektoré písmenka doplníte či vymažete? Toto sa mi stalo toľkokrát, že už ani neviem pri čom, ale dosť často. Napríklad pri autorovi Stephenovi Chboskom, ktorého priezvisko som vždy stále písala ako ChboVsky, až kým som si tak o... zopár.. hm.. ROKOV neskôr neuvedomila, že to V tam nemá byť. Hm aj Cadence z We Were Liars som stále čítala ako KENDENC.

nedeľa, 26. marca 2017

Keď si myslíš, že si spisovateľ #6



12.3.2017
Dokončila som to! Áno! Predvčerom som bola tak blízko, že som napísala 9000 slov. Som písala celý deň až do 2 rána a včera som napísala poslednú kapitolu. Aj keď viem, že jedna z tých 4, ktoré som za posledne dva dni napísala musí byt riadne upravená, ale je hotovo. Najprv som premýšľala, že dám aj epilóg, keď už kniha ma aj prológ, ale nemala som tam čo napísať, ak som nechcela pokaziť koniec. Takže mám hotovo!
Dávam si pauzu tak dva týždne, zoženiem si nejaký zápisník a pustím sa potom do čítania. Rozhodla som sa, že najprv to prečítam ako čitateľ a upravím len fakt také chyby, ktoré mi už budú biť do očí, budem si zapisovať, čo mám zmeniť a potom, keď to prečítam sa vrhnem na všetky tie úpravy.
Takže celá hotová kniha má teraz 592 strán, 62 kapitol a 199k slov.
Pocity po dopísaní? Že som tomu venovala pol roka a naozaj sa veľmi bojím, že to bolo na nič a nikto to nevydá ani neprečíta. Som rada, že to je konečne za mnou, ale zároveň teraz nemám čo robiť. Každý jeden večer som písala, už som konečne bola v takom tom pravidelnom rozvrhu, mala som zvyk. Teraz neviem čo robiť. Snáď tie dva týždne prejdú rýchlo.

12.3.
Denník závislaka.
Deň 1 nepísania
Vstala som o pol 3 poobede. Čítala som HP a celý čas premýšľala, ako by pokračoval môj príbeh ďalej, ako ho musím zmeniť.
Zapla som ntb. Do rána som pozerala videá na YouTube a premýšľala o tom, čo písať a prečo nepíšem. Potrebujem písať. Čítala som staré veci, ktoré som napísala, na počudovanie neboli zle.